Turnaj Polyxena 2026 je pokus o resuscitaci halového slowpitche. Ten upadl do komatu po zásahu covidem a zatím se nevzpamatoval. Ještě ho nechceme odpojit od přístrojů.


Ja vám to poviem hneď na začiatku, aby sme sa netvárili, že niečo. Tento turnaj nemal existovať. A predsa existoval. WW Indoor Cup U10 v Poličke. Na poslednú chvíľu. Samozrejme.
Keby toto bolo vo firme, tak poviem, že je to krízový manažment. Keby to bolo v štáte, tak je to štandardný pondelok. Ale my sme Waynes, takže my to nejako dáme.
autor: Karol Šindliar
Najťažšie nebolo postaviť zostavu.
Najťažšie nebolo cestovať.
Najťažšie nebolo ani hrať proti Bleskom.
Najťažšie bolo zakliknúť v Eose, či dieťa ide alebo nejde.
Niektorí zaklikli.
Niektorí nezaklikli.
Niektorí zaklikli „idem“ a potom neprišli.
Niektorí sa ospravedlnili v noci pred turnajom – to už je taká tá vyššia liga.
Niektorí ráno v deň turnaja – to už je skoro profesionálne.
A potom tu máme kategóriu „neprišiel a nič“. To je úplne nový šport. Možno ho raz zaradíme do programu.
Našťastie je tu Iva, ktorá so sebou vozí záložné dvojčatá – Káju a Týnu.
Ja to hovorím stále:
👉 bez záložných dvojčiat dnes neurobíte žiadny turnaj.
Toto je presne ten rozdiel medzi chaosom a riadeným chaosom.
Kto bol, ten hral.
Kto nebol, ten… nebol.
Turnaj sa odohral. A to je dôležité.

Väčšinu času sme hrali Waynes proti Bleskom.
Znova. A znova. A ešte raz.
Už sme sa poznali po mene, po palici, po krokoch.
A teraz výsledky, lebo my sa výsledkov nebojíme:
Výsledky sú jedna vec.
Ale deti hrali baseball.
Smiali sa. Bežali. Padali. Znovu vstali.
Rodičia fandili. Tréneri počítali deti. Viackrát.
Bol to chaos, ale dobrý chaos.
Bol to turnaj, ktorý nemal existovať, ale presne preto si ho budeme pamätať.
Takže ďakujeme všetkým, čo prišli.
Tým, čo neprišli… nabudúce to zaklikneme v Eose.
A hlavne: Waynes idú ďalej. Makáme ďalej. A Polička to videla.
